Od počiatku výpočtovej techniky bola potreba ukladať a prenášať dáta, aby s nimi bolo možné pracovať aj na iných staniciach. Vďaka tomu vznikli prvé prenosné média, diskety (flopy disk). Vývoj prenosných médií bol spočiatku veľmi pomalý, no časom nabral na obrátkach a dnes máme možnosť poznať momentálneho víťaza tejto “štafety”. Je ním Blu-Ray, ktorý porazil svojho rivala HD DVD len nedávano. Bude však mať nasledovníka, alebo bude posledným optickým médiom pre zálohu dát?

Vývoj prenosných médií sa začal niekedy v roku 1971, keď vznikla 8 palcová disketa od spoločnosti IBM. Na disketu nebolo možné zapisovať, len z nej čítať a jej kapacita dosahovala vtedy neuveriteľných cca 80 KiB. Disketa mala mnoho nasledovníkov z vlastných radov, no väčšina z vás bude pravdepodobne poznať päť a štvrť palcovú disketu (tá veľká) a samozrejme tri a pol palcovú disketu, ktorá bola hojne používaná niekoľko rokov. Diskety vystriedal tzv. “Compact Disc” (CD), ktorý vznikol už v roku 1982, ale jeho masové používanie sa začalo niekedy v polovici devedesiatych rokov. Ďalším nasledovníkom, ktorý je dnes hojne používaný, je “Digital Versatile Disc” alebo “Digital Video Disc” (DVD). DVD bolo prvé médium, ktoré existovalo a bolo masívne presadzované v dvoch verziách. Plus a mínus. Určite si mnohí spomeniete na problémy, ktoré vznikali práve vďaka tomuto rozdielnemu označovaniu médií, ako napríklad keď vám váš DVD prehrávač nechcel prehrať film na jednom či druhom type média. Nesmiem opomenúť samozrejme aj prenosné USB Flash pamäte (alebo skôr pamäte celkovo), u nás známe ako USB kľúčik, ktoré dnes nahrádzajú potrebu používať DVD (alebo iné veľko-kapacitné médiá). Poslednými “pretekármi na dráhe prenosných médií” sú Blu-Ray a HD DVD. Dnes už však vieme, že výtvor od spoločností Toshiba a NEC (HD DVD) je na ústupe. Momentálnym víťazom pomyselnej “štafety” sa stal napokon Blu-Ray. Aká ho však čaká budúcnosť?

Potreba používať veľko-kapacitné média sa pomaličky vytráca a nahrádza ju internet, vďaka rýchlym linkám za relatívne nízku cenu, lacné HDD s obrovskou kapacitou a samozrejme multimediálne zariadenia, umožňujúce používať napríklad peer-to-peer technológiu pre sledovanie obľúbených filmov. Rovnako postupom času vznikajú online požičovne, z ktorých je možné za oveľa nižšiu sumu “zapožičať” film, ktorý si môžete pozrieť v pohodlí domova bez potreby opustiť pohovku. Práve táto vymoženosť predurčuje postupný zánik prenosných médií. Už dnes existuje niekoľko zaujímavých projektov, ktoré sa snažia nahradiť bežné televízie. Príkladom môže byť Joost, alebo Hulu. Taktiež sa šušká, že Google spoločne so spoločnosťou Matsushita (Panasonic) robí na vlastnej TV, kde by mali byť dostupné jeho online služby vrátane Youtube.

Stanú sa teda optické médiá len lesklým predmetom v múzeu? Pre potvrdenie tohoto tvrdenia nie je treba ísť ďaleko. Stačí sa pozrieť na hudobný priemysel. Veľmi dobre si pamätám na roky, keď boli licencované nahrávky v MP3 považované za ilegálne. Situácia sa však rokmi zmenila a dnes existuje veľké množstvo obchodov, ktoré hudbu vo formáte MP3 (alebo inom) poskytujú už za cenu $0.99 za skladbu. Najznámejší online obchod s hudbou iTunes, dnes ponúka aj možnosť stiahnuť niekoľko filmových, či seriálových titulov, zatiaľ však len v anglickom jazyku. Dnes už málokto vojde do tzv. kamenného obchodu, aby si kúpil album obľúbeného speváka. Radšej si ho za tretinovú cenu kúpi v pohodlí domova, nahrá do MP3 prehrávača, alebo len tak prehrá na počítači, či inom zariadení. Pravdepodobne aj filmový priemysel rýchlo zmení prístup a začne filmy distribuovať cez niektorú z existujúcich služieb, alebo vznikne nová, ktorá ponúkne ešte viac možností, ako tie stávajúce.

Taktiež už dnes existuje možnosť sledovať televíziu a filmy online cez IPTV (VoD). V našich končinách sú predstaviteľmi tejto technológie služby Mágio od spoločnosti T-Com a Digitálna TV od spoločnosti Orange. Taktiež niekoľko lokálnych ISP poskytuje vlastnú verziu digitálnej televízie, ktorú je možné sledovať cez internet.

Samotné štúdia Warner Bros priznali, že Blu-Ray je len odrazový mostík k online poskytovanému obsahu. Obsah na stiahnutie bude prístupný, ale užívatelia si budú musieť zakúpiť príslušný hardware (Blu-Ray prehrávač).

V roku 2004 utratili ľudia po celom svete za filmy poskytované na prenosných médiách $24.5 miliardy. Od vtedy má táto suma klesavú tendenciu. V roku 2007 to bolo už len $23.7 miliardy, čo predstavuje pokles o $800 miliónov (treba však brať do úvahy aj pokles dolára). Od roku 2005 zaznamenávajú služby na legálne sťahovanie videa ako napríklad Apple Tv, Xbox 360, Netfix, alebo napríklad bezplatné sledovanie videa na ComedyCentral a Hulu veľký nárast popularity.

Novou úlohou nahrávacích štúdií je presvedčiť zákazníkov, aby si zdigitalizovali svoju filmovú kolekciu. Bude to celkom náročná úloha, pretože vydavateľstvá požadujú peniaze aj od zákazníkov, ktorí už titul majú zakúpený na prenosnom médiu. Potom je veľmi zložité presvedčiť zákazníka, aby si zakúpil titul v digitálnej podobe. Lepším riešením by bolo predávať licenciu “na pozeranie” k jednotlivým titulom a tak by si mohol zákazník stiahnuť akúkoľvek kópiu zakúpeného titulu bez dodatočných poplatkov. To by umožnilo vznik služby, ktorá by film ponúkala v rôznych rozlíšeniach a kvalite. Zákazník by si vybral tú, ktorá mu podľa situácie vyhovuje a tak by mohol sledovať svoj obľúbený film bez akýchkoľvek prekážok. Oproti médiám ma táto metóda jednu nevýhodu. Výpadok internetu. No ja by som ho prirovnal k výpadku príjmu satelitného, anténového, či káblového signálu. Taktiež občas nastane výpadok zmienených služieb, no nik ho neberie tragicky. Preto by mohol byť v tomto prípade zvolený rovnaký prístup. Taktiež verím, že jednotliví ISP robia všetko preto, aby takýchto výpadkov bolo čo najmenej.

Momentálne je ešte prekážkou nižšia dostupnosť vysokorýchlostného internetu. I keď jednotlivé spoločnosti pracujú na jej zlepšovaní, ešte stále je množstvo lokalít aj u nás, kde nie je vysokorýchlostný internet dostupný. Napriek tomu spoločnosti poskytujú skutočne rýchly internet (v rámci krajiny) za prijateľné ceny. Príkladom môže byť Košický Antik - 40 Mbit za 540 Skk mesačne, alebo Orange - 70 Mbit za 1190 Skk mesačne.

S troškou matematiky je možné dojsť k týmto výsledkom. 44 minútová epizóda seriálu v rozlíšení 640×360 má veľkosť cca 510 MB a je ju možné stiahnuť zo služby napríklad iTunes za jednu minútu (70 Mbit). V prípade, že sa jedná o ten istý seriál v rozlíšení 1080p (HR HDTV), jeho veľkosť bude približne 2 GB. Tento seriál by bolo možné stiahnuť za cca 4 minúty na rovnakej linke (70 Mbit). To znamená, že aj v najväčšom možnom rozlíšení bude seriál stiahnutý oveľa skôr, ako ho budete schopný dopozerať, a preto by ste si ho mohli pozrieť tzv. on-the-fly (za letu, bez nutnosti najskôr stiahnuť a až potom sledovať).

Tento článok by mohol byť určitou predzvesťou správania sa trhu voči Blu-Ray technológii a taktiež online poskytovanému obsahu. Pravdepodobne je len otázka času, kým sa tieto predzvesti naplnia, na čo sa nesmierne teším.