Pojem P2P určite všetci poznáme. Jedná sa o decentralizovanú metódu zdieľania dát medzi užívateľmi, pri ktorej “tečú” dáta od jedného užívateľa k druhému. P2P sa teší za posledných zopár rokov veľkému nárastu popularity medzi masami užívateľov, ale taktiež veľkej kritike zo strany poskytovateľov internetového pripojenia.

Prvotným predstaviteľom P2P bol klient Napster, ktorý vznikol v roku 1999. Peer to Peer siete fungujú na jednoduchom princípe. Užívateľ musí mať nainštalovaného klienta, ktorému umožní prístup k vybraným dátam, ktoré potom klient poskytuje na stiahnutie iným užívateľom v sieti. Sieť má vždy pevný bod, na ktorý sa pripájajú všetci klienti a ťahajú z neho informácie o iných klientoch a nimi zdielaných dátach. Peer to Peer od svojich počiatkov prešlo markantným vývojom, no väčšinou v spôsobe ochrany dát, šifrovania a menej samotného protokolu. V dnešnej dobe je najpopulárnejší P2P protokol BitTorrent.

Klient založený na protokole BitTorent rozkladá súbory na malé časti a tie následne sťahuje. Napríklad 5 MB súbor rozdelí na 1000 častí a každú stiahne od iného klienta. Jednu od suseda, druhú od niekoho z Číny a zbytok z Ameriky, alebo Ugandy. Tu nastáva hlavný problém P2P protokolov a to náhodne vyberanie zdrojov. P2P protokoly a ani klienti nemajú implementovanú schopnosť vyhľadať najvhodnejší zdroj, čím by výrazne znížili celosvetový traffic. Predstavte si situáciu. Stiahnete si napríklad .torrent súbor do svojho klienta. Ten sa pripojí na tracker, kde sa pokúsi zistiť informácie o klientoch, ktorý poskytujú časti na stiahnutie. Nájde niekoľko zdrojov, medzi ktorými bude váš sused, s ktorým máte v rámci siete 100 Mbit Lan a tú istú časť u klienta v Amerike. Výber búde úplne náhodný a ten, ktorý odpovie skorej vám súbor poskytne.

Známy Americký poskytovateľ internetu Verizon v spolupráci s univerzitou Yale vytvoril protokol P4P (peer for peer). Protokol P4P je v podstate inteligentný P2P protokol. Dáva prednosť lokálnym zdrojom miesto externých. Napríklad v sieti Verizonu tvorí traffic vytvorený P2P zdieľaním súborov viac, ako polovicu zátaže siete, ale pritom len 6% týchto dát je vymieňaných medzi zákazníkmi Verizonu. Pri aplikácií P4P modelu, sa toto číslo zvýšilo na 58%. Užívatelia hlásia zvýšenie rýchlosti na dvoj až šest násobok pôvodnej.

S troškou matematiky je možné dojsť k týmto výsledkom. 44 minútová epizóda seriálu v rozlíšení 640×360 má veľkosť cca 510 MB a je ju možné stiahnuť zo služby napríklad iTunes za jednu minútu (70 Mbit). V prípade, že sa jedná o ten istý seriál v rozlíšení 1080p (HR HDTV), jeho veľkosť bude približne 2 GB. Tento seriál by bolo možné stiahnuť za cca 4 minúty na rovnakej linke (70 Mbit). To znamená, že aj v najväčšom možnom rozlíšení bude seriál stiahnutý oveľa skôr, ako ho budete schopný dopozerať, a preto by ste si ho mohli pozrieť tzv. on-the-fly (za letu, bez nutnosti najskôr stiahnuť a až potom sledovať).
Zdroj: Bude Blu-Ray posledné masovo rozšírené médium?

Túto technológiu plánuje uviesť do plnej prevádzky Americká televízia NBC, ktorá sa chystá pomocou nej distribuovať svoje seriály úplne zadarmo (s reklamou). Prenos 1 epizódy seriálu v HD kvalite, ktorá ma veľkosť cca 2 GB, by stál spoločnosť NBC $1, s použitím P4P technológie by sa táto suma mala znížiť na $0.1.