Z kuchyne Ministerstva vnútra sa nedávno pred zraky verejnosti dostal návrh novely policajného zákona. Zaujímavosťou, okrem pomerne komplexnej úpravy poskytovania informácií a osobných údajov v rámci EÚ, je hlavne nový § 33 (bod 19): „Oprávnenie na údaje vytvorené prevádzkou internetu“.
Pokiaľ tento materiál prejde celú strastiplnú cestu procesu normotvorby bez zásadných zmien, bude si môcť policajt pri plnení všetkých svojich úloh určených policajným zákonom pýtať od prevádzkovateľa web servera a poskytovateľa pripojenia do internetu tzv. logovacie súbory.
Okrem logov si však policajt bude môcť k plneniu vybraných úloh vypýtať akékoľvek informácie vrátane osobných údajov klientov spoločnosti. Rozsah osobných údajov, ktoré bude môcť policajt takto požadovať je obmedzený na meno, priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia a adresa pobytu.
Pri akých vybraných úlohách by mal mať policajt takéto oprávnenia?
- ochrana života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a ochrana majetku,
- odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov,
- odhaľovanie daňových únikov, nezákonných finančných operácií a legalizácie príjmov z trestnej činnosti,
- vyšetrovanie o trestných činoch
- boj proti terorizmu a organizovanému zločinu,
- zaistenie osobnej bezpečnosti prezidenta, premiéra a iných vybraných osôb,
- ochrana vybraných objektov,
- odhaľovanie priestupkov a zisťovanie ich páchateľov,
- pátranie po osobách a pátranie po veciach,
- poskytovanie ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi,
- kriminalisticko-expertízna a znalecká činnosť.
Navrhovaná úprava by podľa dôvodovej správy mala policajtom pomôcť v boji proti detskej pornografii, softvérovému pirátstvu, útokom hackerov, poplašným správam, či ohováraniu. Aj za súčasného stavu je však možné dostať sa k týmto údajom a donútiť prevádzkovateľa web serveru a poskytovateľa internetového pripojenia dáta vydať. Proces je však zložitejší, lebo je naviazaný na súhlas predsedu senátu súdu, alebo prokurátora. Takýto postup sa policajtom zrejme javí ako pomalý a neefektívny.
Nie je to prvýkrát čo sa Ministerstvo vnútra pokúša o čosi podobné. Pokus zbaviť sa súhlasu súdu či prokurátora tu bol aj minulý rok. Schovaný bol za harmonizačnú novelu zákona o elektronických komunikáciách. Vtedy sa voči týmto snahám postavilo Ministerstvo spravodlivosti, generálny prokurátor, ale aj Úrad na ochranu osobných údajov. Skončilo to ústupom, na ktorý „vnútráci“ zavelili, hoci v médiách sa nechali počuť, že to skúsia inou cestou.
Zdá sa teda, že „cesta“ je na svete. Uvidíme či bude zarúbaná ochrancami základných ľudských práv a slobôd, alebo sa to ministerstvu na tentokrát podarí.
no ono scasti je to aj dobre, ale vieme ze kazdy system ma nejake chybY a tieto chyby mozu byt zneuzivane aj v neprospech menej vinnych ludi (nepouzil som slovo “nevinnych”, lebo nikto nie je bez viny ;) )
hlavne je to cele chujovina, lebo v tresnom konani o
odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov,
odhaľovanie daňových únikov, nezákonných finančných operácií a legalizácie príjmov z trestnej činnosti,
vyšetrovanie o trestných činoch
boj proti terorizmu a organizovanému zločinu
to uz urobit mozu. a pre ucely kriminalisticko-expertíznej a znaleckej činnosti tiez. mozno by si sudrohovania na vnutre mali pozriet § 90 trestneho poriadku:
§ 90
Uchovanie a vydanie počítačových údajov
(1) Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné uchovanie uložených počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, aby
a) také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,
b) umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov,
c) znemožnili prístup k takým údajom,
d) také údaje odstránili z počítačového systému,
e) také údaje vydali na účely trestného konania.
(2) V príkaze podľa odseku 1 musí byť ustanovený čas, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané, tento čas môže byť až na 90 dní, a ak je potrebné ich opätovné uchovanie, musí byť vydaný nový príkaz.
(3) Ak uchovávanie počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov na účely trestného konania už nie je potrebné, vydá predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na zrušenie uchovávania týchto údajov.
(4) Príkaz podľa odsekov 1 až 3 sa doručí osobe, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, ktorým sa môže uložiť povinnosť zachovať v tajnosti opatrenia uvedené v príkaze.
(5) Osoba, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú počítačové údaje, vydá tieto údaje, alebo poskytovateľ služieb vydá informácie týkajúce sa týchto služieb, ktoré sú v jeho držbe alebo pod jeho kontrolou, tomu, kto vydal príkaz podľa odseku 1.
pravda, problem je ze toto vsetko sice mozu ale dozera na nich pri tom sud (co je absolutne standardny postup). pokial sa to dostane tam kam to tlacia. suhlas sudu ci prokuratora bude uplne zbytocna vec.
ok a plati aj nieco ako ze treba dat heslo k zacryptovanym datam teoreticky? ci zbastia aj vetu “zabudol som” :))?
memory je pomerne nepredvidatelna vec. neda sa na nu spoliehat vzdy a vsade :-)
potom sa asi sudruhovia cacnu vyhrazat